Vyviazli zo Siete a už snívajú o vlastnej politickej strane

   Na našej politickej scéne nevidím zásadnejší rozdiel medzi pravicou a ľavicou, možno práve preto nechápem odídencov zo Siete. Pán Beblavý tvrdí, že je napravo od stredu. Ak on je napravo od stredu a (podľa mňa) pán Fico naľavo od stredu, treba urobiť iba krôčik a sú k sebe bližšie. Po vzájomnom rozhovore sa možno ten rozdiel úplne stratí. Myslím na rozhovor medzi štyrmi očami, lebo na verejnosti, tam je to iné, tam sa bojuje o prestíž, o moc a všeličo iné.

   Vieme, že slovenský volič volí podľa sympatii a obľúbení sú tí politici, ktorí vyvolajú najviac rozruchu okolo svojej osoby. Kto vie, či aj pán Beblavý so svojou budúcou politickou stranou (pracovné predsedníctvo už má) bude pre voliča rovnako sympatický ako pán Procházka. Jednoducho povedané, ak si mediálna politická hviezda, úspech máš zaručený. Ako ináč sa dá vysvetliť, že robotník s minimálnou mzdou volí pravicové strany?

   Teraz trochu teórie. Vybrala som dva citáty z knihy „SLOVNÍK filozofia a prírodné vedy (filozofické otázky prírodných vied)“ Nakladateľstvo Pravda 1987. Dúfam, že sa povznesiete nad to, že kniha vyšla pred nežne zamatovým prevratom a citáty zhodnotíte objektívne, nech vás už vlastné myšlienky privedú k akýmkoľvek záverom.

Prvý citát som usporiadala do odsekov, aby sa ľahšie čítal:

   „Ideológia je sústava spoločenských predstáv, názorov, ideí a pojmov, ktorá je determinovaná materiálnymi vzťahmi spoločnosti, vyjadruje záujmy a ciele jednej triedy a rozsiahle zdôvodňuje, motivuje a orientuje sociálne a politické myslenie a správanie príslušníkov tejto triedy.

   Hodnotenia, ideály a normy správania, ktoré sú v nich obsiahnuté, prípadne z nich odvodené, ako aj príslušné programy a organizácie (strany) pomáhajú zachovať alebo revolučne zmeniť existujúci spoločenský poriadok.

   Objavujú sa v politických, ekonomických, filozofických, právnych, morálnych, umeleckých, pedagogických, prípadne aj náboženských ideách a teóriách.“

Druhý citát je trochu zvláštny pre slovenský spoločenský a politický život. Ťažko si s ním poradiť. Stále nevieme, ako zariadiť, aby mierumilovne spolunažívali stúpenci socialistov a stúpenci buržoázie. Jednoduchšie to majú štáty, ktoré nikdy neokúsili socialistický systém. A tu je myšlienka zo slovníka: „Ideológia má vždy triedny charakter. Preto nie je zlučiteľná socialistická ideológia s buržoáznou ideológiou, nie je možná ich koexistencia, zblíženie, alebo dokonca vyrovnávajúca syntéza ich protichodných názorov, stanovísk a cieľov.“

   Na Slovensku máme pravicové a ľavicové strany. Niektoré sa označujú ako strany napravo od stredu, iné naľavo od stredu. Nevedia sa rozhodnúť, ktorého voliča chcú osloviť. Najradšej by oslovili všetkých, veď každé percento navyše sa zíde. Dôležité je, aby strana dostala čo najviac svojich zástupcov do parlamentu. Čo sa deje potom, do ďalších volieb, vieme. Populárne slovo oligarcha znie tak tajomne a všemocne! To len tak mimochodom.

   Poznámka k titulku: Do iných parlamentných klubov sa nehrnú, čo si má o tom človek myslieť? Chcú novú stranu! Sú zatiaľ traja mušketieri a štvrtý klope na dvere.

18. marec 2016