Z histórie obce Koprivnica

Vyberám z dvoch publikácií, ktoré sa mi dávnejšie dostali do rúk. Niektoré údaje sa opakujú, ale to iste neprekáža. Opakovanie je predsa matkou múdrosti, hovorí príslovie.

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (Vydavateľstvo SAV - VEDA,  1977)

uvádza dôležité fakty z dávnej minulosti obce: 

• Leží na juhozápadnom okraji Nízkych Beskýd, v doline potoka Koprivnička, ktorá sa vlieva do rieky Topľa
• Stred obce je 223 metrov nad morom, v chotári 200 – 386 metrov nad morom
• Povrch je mierne zvlnená pahorkatina pokrytá svahovými hlinami
• Nachádzajú sa tu tri sírnaté pramene
• Osídlenie územia sa začalo koncom eneolitu a začiatkom doby bronzovej (skupiny východoslovenských mohýl, hromadný nález predmetov z mladšej doby bronzovej)
• Obec sa vyvinula na území staršej dediny. Spomína sa v roku 1283
• V 13. storočí bola strediskom panstva, ktorému patrili obce Buclovany a Stuľany
• V 14. storočí sa tu nachádzal mlyn
• V roku 1427 mala obec 62 port 
• Do roku 1435 patrila Cudarovcom
• V 16. až 17. storočí Bértotyovcom                               
• Obec často zálohovali
• V roku 1787 mala obec 67 domov a 534 obyvateľov
• V roku 1828 sa rozrástla na 119 domov a 876 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom
• Za I. Československej republiky pracovali ako poľnohospodári na miestnom veľkostatku
• V roku 1957 v obci založili jednotné roľnícke družstvo

Kniha Ferdinand Uličný: Dejiny osídlenia Šariša (Východoslovenské vydavateľstvo 1990)

Kniha mi poskytla mnoho cenných informácií o obciach regiónu Šariš. Autor sa zaoberal ich históriou do 16. storočia. O obci Koprivnica napísal:

• Pri Koprivnici odhalil archeologický výskum pozostatky po obydliach (ohniská) a keramiku z 9. storočia.
• Okolo roku 1259 siahal majetok zemana Germana z Chmeľovca až po južný okraj údolia koprivnického potoka a vtedy pravdepodobne Koprivnica patrila Grékovi Teodorovi, prípadne jeho synom Jurajovi a Petrovi,
• ktorí tento majetok v roku 1283 predali za 70 hrivien (asi 17,5 kg) striebra šľachticovi Jánovi, synovi Makrabeusa
• V Koprivnici už pred rokom 1318 postavili gotický kostol, zasvätený apoštolovi Ondrejovi.  V 30. rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Štefan  Sídlom farnosti zostal aj v 15.-16. storočí.
• Koprivnicou tiahla trasa krajinskej cesty spojujúca cesty údolím Sekčova a Tople. O jej úseku medzi Tročanmi a Koprivnicou je správa z roku 1345, hoci ju používali dávno predtým.
• Okolo roku 1318 tu bol dokázateľne mlyn, ktorý svedčí o tom, že miestni roľníci pestovali obilniny
• Zemanom zo Zádielu  patrila Koprivnica do roku 1318, keď ju predali zemanovi Jánovi, synovi Ita z Kokošoviec.
• Zemanom zo Zádielu zostali Buclovany a Stuľany, ktoré dovtedy patrili ku koprivnickému panstvu 
• Ján, syn Jána, sa v Koprivnici usadil a jej názov používal v prídomku. Vdova po ňom v roku 1376 Koprivnicu predala Cudarovcom 
• Cudarovci ju pripojili k panstvu Makovica, ku ktorému patrila aj v 2. polovici 15. storočia
• V poslednej štvrtine 15. storočia a začiatkom 16. storočia bola vo vlastníctve zemanov zo Zbudze a neskôr zemanov z Bertotoviec. 
• V roku 1427 bola Koprivnica veľkou dedinou, najväčšou v okolí.  Sedliacke domácnosti, okrem richtárovej, boli zdanené od 62 port.
• Koncom 16. storočia bola Koprivnica stredne veľkou dedinou s temer výlučne poddanským obyvateľstvom.
• Pri Koprivnici pravdepodobne v 14. storočí  ležala osada Tolun.     

Dve dedinky, ktoré už neexistujú:

Okolie Koprivnica ukrýva veľa tajomstiev, bolo by dobre, keby sa nejaký mladý historik, historička, pustili do jej podrobného skúmania. Pátrali  by v archívoch nielen u nás, ale aj v zahraničí, lebo jej história je veľmi zaujímavá a siaha ďaleko do minulostí.

Starí ľudia si spomínajú na množstvo zaujímavých príbehov o ľudských osudoch.  O dvoch dedinkách blízko Koprivnice, ktoré zanikli, som sa prvýkrát dočítala v knihe  Ferdinanda Uličného: Dejiny osídlenia Šariša.

Čapľany

„Zemepisnú polohu dediny Čapľany  pomáha zistiť metácia chotára Čaplian z roku 1338, ktorá zahrnula do katastra Čaplian zhruba územie dnešných obcí Harhaj a Vyšný Kručov. Prieskumom chotárnych názvov obce Harhaj sme zistili, že poloha ležiaca juhovýchodne od intravilánu Harhaja, pri pravom brehu Tople, sa dodnes nazýva Čapľany.“

Ferdinand Uličný: Dejiny osídlenia Šariša, strana 51

Tolun

„Zeman Ján so synom Mikulášom v roku 1318 predali južnú časť koprivnického majetku zemanovi Jánovi z Kokošoviec. Hranica deliaca koprivnický majetok prebieha aj okrajom tolunského poľa. Cez pole Tolun tiahla trasa krajinskej cesty medzi Koprivnicou a Marhaňou, o ktorej sa dozvedáme z listiny z roku 1338 o ohraničení chotára dediny Čapľany.

Na základe údajov oboch metácií možno Tolunský potok stotožniť  s potokom vtekajúcim do Koprivničky severovýchodne od Koprivnice. V dolnej časti údolia tohto potoka možno predpokladať v prvej polovici 14. storočia, prípadne skôr, osadu Tolun.“

Ferdinand Uličný: Dejiny osídlenia Šariša, strana 330

Čo znamená slovo PORTA:

„Porta je daňová jednotka – predstavovala celú sedliacku usadlosť, na ktorej v 14.-15. storočí hospodárila jedna, avšak v 16. storočí jedna až 4 sedliacke domácnosti.“  (Ferdinand Uličný: Dejiny osídlenia Šariša)

„Porta – daňový základ, z ktorého sa vyrubovala daň, daňová jednotka, dom a pozemok.“  (Veľký slovník cudzích slov)

POZNÁMKA:

Slovník, z ktorého budem čerpať informácie aj v ďalších pokračovaniach o Koprivnici:

Samo Šaling, Mária Ivanová-Šalingová, Zuzana Maníková:

Veľký slovník cudzích slov (Vydavateľstvo SAMO 1997)